Systémy AI používané v oblastiach migrácie, azylu a riadenia kontroly hraníc majú vplyv na osoby, ktoré sú často v mimoriadne zraniteľnom postavení a ktoré sú závislé od výsledku konania príslušných orgánov verejnej moci. Presnosť, nediskriminačný charakter a transparentnosť systémov AI používaných v tomto kontexte sú preto mimoriadne dôležité na zaručenie dodržiavania základných práv dotknutých osôb, najmä ich práva na voľný pohyb, nediskrimináciu, ochranu súkromia a osobných údajov, medzinárodnú ochranu a dobrú správu vecí verejných. Je preto vhodné klasifikovať ako vysokorizikové tie systémy AI, pokiaľ je ich používanie povolené na základe relevantného práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré majú používať príslušné orgány verejnej moci alebo sa majú používať v ich mene, alebo ktoré majú používať inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie poverené úlohami v oblasti migrácie, azylu a riadenia kontroly hraníc, ako napríklad polygrafy a podobné nástroje, na posudzovanie určitých rizík, ktoré predstavujú fyzické osoby vstupujúce na územie členského štátu alebo žiadajúce o vízum alebo azyl, na pomoc príslušným orgánom verejnej moci pri skúmaní žiadostí o azyl, víza a povolenia na pobyt, vrátane súvisiaceho posúdenia spoľahlivosti dôkazov, a súvisiacich sťažností, pokiaľ ide o cieľ zistiť oprávnenosť fyzických osôb žiadajúcich o určitý status, na účely odhaľovania, rozpoznávania alebo identifikácie fyzických osôb v kontexte migrácie, azylu a riadenia kontroly hraníc s výnimkou overovania cestovných dokladov. Systémy AI v oblasti migrácie, azylu a riadenia kontroly hraníc, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali spĺňať príslušné procedurálne požiadavky stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 ³², smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ ³³ a iných príslušných právnych predpisoch Únie. Používanie systémov AI v oblasti migrácie, azylu a riadenia kontroly hraníc by členské štáty alebo inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie za žiadnych okolností nemali využívať ako prostriedok na obchádzanie svojich medzinárodných záväzkov podľa Dohovoru OSN o právnom postavení utečencov podpísaného v Ženeve 28. júla 1951 a zmeneného protokolom z 31. januára 1967. Tieto systémy by sa nemali používať ani na to, aby sa akýmkoľvek spôsobom porušovala zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia, alebo aby sa odopierali bezpečné a účinné zákonné spôsoby vstupu na územie Únie vrátane práva na medzinárodnú ochranu.