Odôvodnenie 60

Systémy AI používané v oblastiach migrácie, azylu a riadenia kontroly hraníc majú vplyv na osoby, ktoré sú často v mimoriadne zraniteľnom postavení a ktoré sú závislé od výsledku konania príslušných orgánov verejnej moci. Presnosť, nediskriminačný charakter a transparentnosť systémov AI používaných v tomto kontexte sú preto mimoriadne dôležité na zaručenie dodržiavania základných práv dotknutých osôb, najmä ich práva na voľný pohyb, nediskrimináciu, ochranu súkromia a osobných údajov, medzinárodnú ochranu a dobrú správu vecí verejných. Je preto vhodné klasifikovať ako vysokorizikové tie systémy AI, pokiaľ je ich používanie povolené na základe relevantného práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré majú používať príslušné orgány verejnej moci alebo sa majú používať v ich mene, alebo ktoré majú používať inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie poverené úlohami v oblasti migrácie, azylu a riadenia kontroly hraníc, ako napríklad polygrafy a podobné nástroje, na posudzovanie určitých rizík, ktoré predstavujú fyzické osoby vstupujúce na územie členského štátu alebo žiadajúce o vízum alebo azyl, na pomoc príslušným orgánom verejnej moci pri skúmaní žiadostí o azyl, víza a povolenia na pobyt, vrátane súvisiaceho posúdenia spoľahlivosti dôkazov, a súvisiacich sťažností, pokiaľ ide o cieľ zistiť oprávnenosť fyzických osôb žiadajúcich o určitý status, na účely odhaľovania, rozpoznávania alebo identifikácie fyzických osôb v kontexte migrácie, azylu a riadenia kontroly hraníc s výnimkou overovania cestovných dokladov. Systémy AI v oblasti migrácie, azylu a riadenia kontroly hraníc, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, by mali spĺňať príslušné procedurálne požiadavky stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 810/2009 ³², smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ ³³ a iných príslušných právnych predpisoch Únie. Používanie systémov AI v oblasti migrácie, azylu a riadenia kontroly hraníc by členské štáty alebo inštitúcie, orgány, úrady alebo agentúry Únie za žiadnych okolností nemali využívať ako prostriedok na obchádzanie svojich medzinárodných záväzkov podľa Dohovoru OSN o právnom postavení utečencov podpísaného v Ženeve 28. júla 1951 a zmeneného protokolom z 31. januára 1967. Tieto systémy by sa nemali používať ani na to, aby sa akýmkoľvek spôsobom porušovala zásada zákazu vyhostenia alebo vrátenia, alebo aby sa odopierali bezpečné a účinné zákonné spôsoby vstupu na územie Únie vrátane práva na medzinárodnú ochranu.

KI-Systeme, die in den Bereichen Migration, Asyl und Grenzkontrolle eingesetzt werden, betreffen Personen, die sich häufig in einer besonders prekären Lage befinden und vom Ergebnis der Maßnahmen der zuständigen Behörden abhängig sind. Die Genauigkeit, der nichtdiskriminierende Charakter und die Transparenz der KI-Systeme, die in solchen Zusammenhängen eingesetzt werden, sind daher besonders wichtig, um die Achtung der Grundrechte der betroffenen Personen, insbesondere ihrer Rechte auf Freizügigkeit, Nichtdiskriminierung, Schutz des Privatlebens und personenbezogener Daten, internationalen Schutz und gute Verwaltung, zu gewährleisten. Daher ist es angezeigt, KI-Systeme — sofern deren Einsatz nach einschlägigem Unions- oder nationalem Recht zugelassen ist — als hochriskant einzustufen, die von den zuständigen mit Aufgaben in den Bereichen Migration, Asyl und Grenzkontrolle betrauten Behörden oder in deren Auftrag oder von Organen, Einrichtungen oder sonstigen Stellen der Union für Folgendes eingesetzt werden: als Lügendetektoren und ähnliche Instrumente; zur Bewertung bestimmter Risiken, die von natürlichen Personen ausgehen, die in das Hoheitsgebiet eines Mitgliedstaats einreisen oder ein Visum oder Asyl beantragen; zur Unterstützung der zuständigen Behörden bei der Prüfung — einschließlich der damit zusammenhängenden Bewertung der Zuverlässigkeit von Beweismitteln — von Asyl- und Visumanträgen sowie Aufenthaltstiteln und damit verbundenen Beschwerden im Hinblick darauf, die Berechtigung der den Antrag stellenden natürlichen Personen festzustellen; zum Zweck der Aufdeckung, Anerkennung oder Identifizierung natürlicher Personen im Zusammenhang mit Migration, Asyl und Grenzkontrolle, mit Ausnahme der Überprüfung von Reisedokumenten. KI-Systeme im Bereich Migration, Asyl und Grenzkontrolle, die unter diese Verordnung fallen, sollten den einschlägigen Verfahrensvorschriften der Verordnung (EG) Nr. 810/2009 des Europäischen Parlaments und des Rates ³², der Richtlinie 2013/32/EU des Europäischen Parlaments und des Rates ³³ und anderem einschlägigen Unionsrecht entsprechen. Der Einsatz von KI-Systemen in den Bereichen Migration, Asyl und Grenzkontrolle sollte unter keinen Umständen von den Mitgliedstaaten oder Organen, Einrichtungen oder sonstigen Stellen der Union als Mittel zur Umgehung ihrer internationalen Verpflichtungen aus dem am 28. Juli 1951 in Genf unterzeichneten Abkommen der Vereinten Nationen über die Rechtsstellung der Flüchtlinge in der durch das Protokoll vom 31. Januar 1967 geänderten Fassung genutzt werden. Die Systeme sollten auch nicht dazu genutzt werden, in irgendeiner Weise gegen den Grundsatz der Nichtzurückweisung zu verstoßen oder sichere und wirksame legale Wege in das Gebiet der Union, einschließlich des Rechts auf internationalen Schutz, zu verweigern.