Odôvodnenie 33

Používanie týchto systémov na účely presadzovania práva by sa preto malo zakázať s výnimkou taxatívne vymenovaných a úzko vymedzených situácií, keď je toto použitie nevyhnutne potrebné na dosiahnutie významného verejného záujmu, ktorého význam prevažuje nad rizikami. Tieto situácie zahŕňajú pátranie po určitých obetiach trestných činov vrátane nezvestných osôb; určité ohrozenie života alebo fyzickej bezpečnosti fyzických osôb alebo hrozby teroristického útoku; a lokalizáciu alebo identifikáciu páchateľov trestných činov uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu alebo osôb podozrivých zo spáchania týchto trestných činov, ak za tieto trestné činy možno v dotknutom členskom štáte uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s obmedzením osobnej slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky a podľa ich vymedzenia v práve tohto členského štátu. Takáto hranica trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody v súlade s vnútroštátnym právom prispieva k zabezpečeniu toho, že daný trestný čin bude dostatočne závažný na to, aby sa ním dalo potenciálne odôvodniť použitie systémov diaľkovej biometrickej identifikácie „v reálnom čase“. Okrem toho zoznam trestných činov uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu vychádza z 32 trestných činov uvedených v rámcovom rozhodnutí Rady 2002/584/SVV ¹⁸, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že niektoré z uvedených trestných činov sú v praxi pravdepodobne relevantnejšie ako iné v tom zmysle, že nevyhnutnosť a primeranosť použitia diaľkovej biometrickej identifikácie „v reálnom čase“ by mohli byť pravdepodobne veľmi rôznorodé jednak z hľadiska praktického vykonávania lokalizácie alebo identifikácie páchateľa jednotlivých uvedených trestných činov alebo osôb podozrivých z ich spáchania a jednak vzhľadom na pravdepodobné rozdiely v závažnosti, pravdepodobnosti a rozsahu spôsobenej ujmy alebo možných negatívnych dôsledkov. Bezprostredné ohrozenie života alebo fyzickej bezpečnosti fyzických osôb by mohlo vyplývať aj zo závažného narušenia kritickej infraštruktúry v zmysle vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 ¹⁹, ak by narušenie alebo zničenie takejto kritickej infraštruktúry viedlo k bezprostrednému ohrozeniu života alebo fyzickej bezpečnosti osoby, a to aj v dôsledku vážnej ujmy na poskytovaní základných dodávok pre obyvateľstvo alebo výkone základných funkcií štátu. Okrem toho by sa týmto nariadením mala zachovať možnosť orgánov presadzovania práva, kontroly hraníc, imigračných alebo azylových orgánov vykonávať kontroly totožnosti v prítomnosti dotknutej osoby v súlade s podmienkami stanovenými v práve Únie a vo vnútroštátnom práve pre takéto kontroly. Orgány presadzovania práva, kontroly hraníc, imigračné alebo azylové orgány by konkrétne mali mať možnosť využívať informačné systémy v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom na identifikáciu osôb, ktoré sa počas kontroly totožnosti buď odmietnu identifikovať, alebo nie sú schopné uviesť alebo preukázať svoju totožnosť, a to bez toho, aby sa podľa tohto nariadenia vyžadovalo získanie povolenia vopred. Môže ísť napríklad o osobu zapojenú do trestného činu, ktorá nie je ochotná alebo z dôvodu úrazu alebo zdravotného stavu nie je schopná uviesť svoju totožnosť orgánom presadzovania práva.

L'uso di tali sistemi a fini di attività di contrasto dovrebbe pertanto essere vietato, eccezion fatta per le situazioni elencate in modo esaustivo e definite rigorosamente, nelle quali l'uso è strettamente necessario per perseguire un interesse pubblico rilevante, la cui importanza prevale sui rischi. Tali situazioni comprendono la ricerca di determinate vittime di reato, comprese le persone scomparse, determinate minacce per la vita o l'incolumità fisica delle persone fisiche o un attacco terroristico nonché la localizzazione o l'identificazione degli autori o dei sospettati di reati elencati nell'allegato del presente regolamento qualora tali reati siano punibili nello Stato membro interessato con una pena o una misura di sicurezza privativa della libertà personale della durata massima di almeno quattro anni e sono definiti conformemente al diritto di tale Stato membro. Tale soglia per la pena o la misura di sicurezza privativa della libertà personale in conformità del diritto nazionale contribuisce a garantire che il reato sia sufficientemente grave da giustificare potenzialmente l'uso di sistemi di identificazione biometrica remota «in tempo reale». Inoltre, l’elenco dei reati di cui all’allegato del presente regolamento è basato sui 32 reati elencati nella decisione quadro 2002/584/GAI del Consiglio ¹⁸, tenendo conto che alcuni reati risultano più pertinenti di altri, poiché il grado di necessità e proporzionalità del ricorso all'identificazione biometrica remota «in tempo reale» potrebbe essere prevedibilmente molto variabile per quanto concerne il perseguimento pratico della localizzazione o dell'identificazione nei confronti di un autore o un sospettato dei vari reati elencati e con riguardo alle possibili differenze in termini di gravità, probabilità e portata del danno o delle eventuali conseguenze negative. Una minaccia imminente per la vita o l'incolumità fisica delle persone fisiche potrebbe anche derivare da un grave danneggiamento dell'infrastruttura critica quale definita all'articolo 2, punto 4, della direttiva (UE) 2022/2557 del Parlamento europeo e del Consiglio ¹⁹, ove il danneggiamento o la distruzione di tale infrastruttura critica possa comportare una minaccia imminente per la vita o l'integrità fisica di una persona, anche in ragione di un grave danno alla fornitura di forniture di base alla popolazione o all'esercizio della funzione essenziale dello Stato. Il presente regolamento dovrebbe altresì preservare la capacità delle autorità competenti in materia di contrasto, di controllo delle frontiere, di immigrazione o di asilo di svolgere controlli d'identità in presenza della persona interessata, conformemente alle condizioni stabilite per tali controlli dal diritto dell'Unione e nazionale. In particolare, le autorità competenti in materia di contrasto, di controllo delle frontiere, di immigrazione o di asilo dovrebbero poter utilizzare i sistemi di informazione, conformemente al diritto dell'Unione o nazionale, per identificare le persone che, durante un controllo d'identità, rifiutano di essere identificate o non sono in grado di dichiarare o dimostrare la loro identità, senza essere tenute, a norma del presente regolamento, a ottenere un'autorizzazione preventiva. Potrebbe trattarsi, ad esempio, di una persona coinvolta in un reato che, a causa di un incidente o di un problema di salute, non vuole rivelare la propria identità alle autorità di contrasto o non è in grado di farlo.