Odôvodnenie 158

Právne predpisy Únie týkajúce sa finančných služieb zahŕňajú pravidlá a požiadavky vnútornej správy a riadenia a riadenia rizík, ktoré sa vzťahujú na regulované finančné inštitúcie počas poskytovania týchto služieb vrátane prípadov, keď využívajú systémy AI. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie a presadzovanie povinností podľa tohto nariadenia a príslušných pravidiel a požiadaviek právnych aktov Únie v oblasti finančných služieb by mali byť príslušné orgány pre dohľad nad uvedenými právnymi aktmi a za ich presadzovanie, najmä príslušné orgány v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 ⁴⁶, smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ⁴⁷, 2009/138/ES ⁴⁸, (EÚ) 2013/36/EÚ ⁴⁹, 2014/17/EÚ ⁵⁰ a (EÚ) 2016/97 ⁵¹ určené v rámci svojich príslušných právomocí za príslušné orgány na účely dohľadu nad vykonávaním tohto nariadenia vrátane činností dohľadu nad trhom, pokiaľ ide o systémy AI, poskytované alebo používané regulovanými finančnými inštitúciami podliehajúcimi dohľadu, pokiaľ členské štáty nerozhodnú o určení iného orgánu na plnenie týchto úloh dohľadu nad trhom. Tieto príslušné orgány by mali mať všetky právomoci podľa tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2019/1020 na presadzovanie požiadaviek a povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia vrátane právomocí vykonávať ex post činnosti dohľadu nad trhom, ktoré možno podľa potreby začleniť do ich existujúcich mechanizmov a postupov dohľadu podľa príslušných právnych predpisov Únie v oblasti finančných služieb. Je vhodné stanoviť, že keď vnútroštátne orgány zodpovedné za dohľad nad úverovými inštitúciami regulovanými podľa smernice 2013/36/EÚ, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu zriadenom nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 ⁵², konajú ako orgány dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia, mali by Európskej centrálnej banke bezodkladne oznamovať všetky informácie identifikované v priebehu svojich činností dohľadu nad trhom, ktoré môžu byť potenciálne zaujímavé pre úlohy Európskej centrálnej banky v oblasti prudenciálneho dohľadu, ako sa uvádza v uvedenom nariadení. Na účely ďalšieho zvýšenia jednotnosti medzi týmto nariadením a pravidlami platnými pre úverové inštitúcie regulované podľa smernice 2013/36/EÚ, je tiež vhodné integrovať niektoré procesné povinnosti poskytovateľov, pokiaľ ide o riadenie rizika, monitorovanie po uvedení na trh a dokumentáciu, do existujúcich povinností a postupov podľa smernice 2013/36/EÚ. Na zabránenie prekrývaniu by sa mali zvážiť aj obmedzené výnimky v súvislosti so systémom riadenia kvality poskytovateľov a s povinnosťou monitorovania uloženou subjektom nasadzujúcim vysokorizikové systémy AI, pokiaľ sa vzťahujú na úverové inštitúcie regulované smernicou 2013/36/EÚ. Rovnaký režim by sa mal uplatňovať na poisťovne a zaisťovne a holdingové poisťovne podľa smernice 2009/138/ES a sprostredkovateľov poistenia podľa smernice (EÚ) 2016/97 a ďalšie typy finančných inštitúcií, na ktoré sa vzťahujú požiadavky týkajúce sa vnútornej správy a riadenia, dojednaní alebo postupov podľa relevantného práva Únie v oblasti finančných služieb, s cieľom zaistiť jednotnosť a rovnaké zaobchádzanie vo finančnom sektore.

Il diritto dell'Unione in materia di servizi finanziari comprende regole e requisiti in materia di governance interna e di gestione dei rischi che sono applicabili agli istituti finanziari regolamentati durante la fornitura di tali servizi, anche quando si avvalgono di sistemi di IA. Al fine di garantire la coerenza dell'applicazione e dell'esecuzione degli obblighi previsti dal presente regolamento e delle regole e dei requisiti pertinenti degli atti giuridici dell'Unione in materia di servizi finanziari, è opportuno che le autorità competenti del controllo e dell'esecuzione di tali atti giuridici, in particolare le autorità competenti quali definite al regolamento (UE) n, 575/2013 del Parlamento europeo e del Consiglio ⁴⁶ e alle direttive 2008/48/CE ⁴⁷, 2009/138/CE ⁴⁸, 2013/36/UE ⁴⁹, 2014/17/UE ⁵⁰ e (UE) 2016/97 ⁵¹ del Parlamento europeo e del Consiglio, siano designate, nell'ambito delle rispettive competenze, quali autorità competenti ai fini del controllo dell'attuazione del presente regolamento, anche in relazione alle attività di vigilanza del mercato, per quanto riguarda i sistemi di IA forniti o utilizzati da istituti finanziari regolamentati e sottoposti a vigilanza, a meno che gli Stati membri non decidano di designare un'altra autorità per svolgere tali compiti di vigilanza del mercato. Tali autorità competenti dovrebbero disporre di tutti i poteri a norma del presente regolamento e del regolamento (UE) 2019/1020 per far rispettare i requisiti e gli obblighi del presente regolamento, compresi i poteri per svolgere attività di vigilanza del mercato ex post che possono essere integrate, se del caso, nei rispettivi meccanismi e nelle rispettive procedure di vigilanza esistenti a norma del pertinente diritto dell'Unione in materia di servizi finanziari. È opportuno prevedere che, quando agiscono in qualità di autorità di vigilanza del mercato a norma del presente regolamento, le autorità nazionali responsabili della vigilanza degli enti creditizi disciplinati nel quadro della direttiva 2013/36/UE, che partecipano al meccanismo di vigilanza unico istituito dal regolamento (UE) n, 1024/2013 del Consiglio ⁵², comunichino senza ritardo alla Banca centrale europea qualsiasi informazione individuata nel corso delle attività di vigilanza del mercato che possa essere di potenziale interesse per i compiti in materia di vigilanza prudenziale della Banca centrale europea specificati in tale regolamento. Per migliorare ulteriormente la coerenza tra il presente regolamento e le regole applicabili agli enti creditizi disciplinati dalla direttiva 2013/36/UE, è altresì opportuno integrare negli obblighi e nelle procedure esistenti a norma di tale direttiva alcuni degli obblighi procedurali dei fornitori in materia di gestione dei rischi, monitoraggio successivo all'immissione sul mercato e documentazione. Al fine di evitare sovrapposizioni, è opportuno prevedere deroghe limitate anche in relazione al sistema di gestione della qualità dei fornitori e all'obbligo di monitoraggio imposto ai deployer dei sistemi di IA ad alto rischio nella misura in cui si applicano agli enti creditizi disciplinati dalla direttiva 2013/36/UE. Lo stesso regime dovrebbe applicarsi alle imprese di assicurazione e di riassicurazione e alle società di partecipazione assicurativa ai sensi della direttiva 2009/138/CE nonché agli intermediari assicurativi ai sensi della direttiva (UE) 2016/97 e ad altri tipi di istituti finanziari soggetti a requisiti in materia di governance, dispositivi o processi interni stabiliti a norma del pertinente diritto dell'Unione in materia di servizi finanziari per garantire coerenza e parità di trattamento nel settore finanziario.