Odôvodnenie 158

Právne predpisy Únie týkajúce sa finančných služieb zahŕňajú pravidlá a požiadavky vnútornej správy a riadenia a riadenia rizík, ktoré sa vzťahujú na regulované finančné inštitúcie počas poskytovania týchto služieb vrátane prípadov, keď využívajú systémy AI. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie a presadzovanie povinností podľa tohto nariadenia a príslušných pravidiel a požiadaviek právnych aktov Únie v oblasti finančných služieb by mali byť príslušné orgány pre dohľad nad uvedenými právnymi aktmi a za ich presadzovanie, najmä príslušné orgány v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 ⁴⁶, smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ⁴⁷, 2009/138/ES ⁴⁸, (EÚ) 2013/36/EÚ ⁴⁹, 2014/17/EÚ ⁵⁰ a (EÚ) 2016/97 ⁵¹ určené v rámci svojich príslušných právomocí za príslušné orgány na účely dohľadu nad vykonávaním tohto nariadenia vrátane činností dohľadu nad trhom, pokiaľ ide o systémy AI, poskytované alebo používané regulovanými finančnými inštitúciami podliehajúcimi dohľadu, pokiaľ členské štáty nerozhodnú o určení iného orgánu na plnenie týchto úloh dohľadu nad trhom. Tieto príslušné orgány by mali mať všetky právomoci podľa tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2019/1020 na presadzovanie požiadaviek a povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia vrátane právomocí vykonávať ex post činnosti dohľadu nad trhom, ktoré možno podľa potreby začleniť do ich existujúcich mechanizmov a postupov dohľadu podľa príslušných právnych predpisov Únie v oblasti finančných služieb. Je vhodné stanoviť, že keď vnútroštátne orgány zodpovedné za dohľad nad úverovými inštitúciami regulovanými podľa smernice 2013/36/EÚ, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu zriadenom nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 ⁵², konajú ako orgány dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia, mali by Európskej centrálnej banke bezodkladne oznamovať všetky informácie identifikované v priebehu svojich činností dohľadu nad trhom, ktoré môžu byť potenciálne zaujímavé pre úlohy Európskej centrálnej banky v oblasti prudenciálneho dohľadu, ako sa uvádza v uvedenom nariadení. Na účely ďalšieho zvýšenia jednotnosti medzi týmto nariadením a pravidlami platnými pre úverové inštitúcie regulované podľa smernice 2013/36/EÚ, je tiež vhodné integrovať niektoré procesné povinnosti poskytovateľov, pokiaľ ide o riadenie rizika, monitorovanie po uvedení na trh a dokumentáciu, do existujúcich povinností a postupov podľa smernice 2013/36/EÚ. Na zabránenie prekrývaniu by sa mali zvážiť aj obmedzené výnimky v súvislosti so systémom riadenia kvality poskytovateľov a s povinnosťou monitorovania uloženou subjektom nasadzujúcim vysokorizikové systémy AI, pokiaľ sa vzťahujú na úverové inštitúcie regulované smernicou 2013/36/EÚ. Rovnaký režim by sa mal uplatňovať na poisťovne a zaisťovne a holdingové poisťovne podľa smernice 2009/138/ES a sprostredkovateľov poistenia podľa smernice (EÚ) 2016/97 a ďalšie typy finančných inštitúcií, na ktoré sa vzťahujú požiadavky týkajúce sa vnútornej správy a riadenia, dojednaní alebo postupov podľa relevantného práva Únie v oblasti finančných služieb, s cieľom zaistiť jednotnosť a rovnaké zaobchádzanie vo finančnom sektore.

Le droit de l’Union en matière de services financiers comprend des règles et des exigences en matière de gouvernance interne et de gestion des risques qui sont applicables aux établissements financiers réglementés dans le cadre de la fourniture de ces services, y compris lorsqu’ils font usage de systèmes d’IA. Afin d’assurer la cohérence de l’application et du contrôle du respect des obligations découlant du présent règlement et des règles et exigences pertinentes prévues par les actes juridiques de l’Union sur les services financiers, les autorités compétentes chargées de la surveillance et du contrôle de l’application de ces actes juridiques, en particulier les autorités compétentes au sens du règlement (UE) no 575/2013 du Parlement européen et du Conseil ⁴⁶ et des directives 2008/48/CE ⁴⁷, 2009/138/CE ⁴⁸, 2013/36/UE ⁴⁹, 2014/17/UE ⁵⁰ et (UE) 2016/97 ⁵¹ du Parlement européen et du Conseil, devraient être désignées, dans les limites de leurs compétences respectives, comme les autorités compétentes aux fins de la surveillance de la mise en œuvre du présent règlement, y compris pour les activités de surveillance du marché, en ce qui concerne les systèmes d’IA fournis ou utilisés par des établissements financiers réglementés et surveillés, à moins que les États membres ne décident de désigner une autre autorité pour remplir ces tâches de surveillance du marché. Ces autorités compétentes devraient disposer, en vertu du présent règlement et du règlement (UE) 2019/1020, de tous les pouvoirs nécessaires pour faire respecter les exigences et obligations du présent règlement, y compris le pouvoir d’effectuer des activités de surveillance du marché ex post qui peuvent être intégrées, le cas échéant, dans leurs mécanismes et procédures de surveillance existants au titre du droit de l’Union en matière de services financiers. Il convient d’envisager que, lorsqu’elles agissent en tant qu’autorités de surveillance du marché au titre du présent règlement, les autorités nationales responsables de la surveillance des établissements de crédit réglementés régis par la directive 2013/36/UE, qui participent au mécanisme de surveillance unique institué par le règlement (UE) no 1024/2013 du Conseil ⁵², doivent communiquer sans délai à la Banque centrale européenne toute information identifiée dans le cadre de leurs activités de surveillance du marché qui pourrait présenter un intérêt pour les missions de surveillance prudentielle de la Banque centrale européenne telles qu’elles sont définies dans ledit règlement. Pour renforcer encore la cohérence entre le présent règlement et les règles applicables aux établissements de crédit régis par la directive 2013/36/UE, il convient aussi d’intégrer certaines des obligations procédurales des fournisseurs en ce qui concerne la gestion des risques, la surveillance après commercialisation et la documentation dans les obligations et procédures existantes au titre de la directive 2013/36/UE. Afin d’éviter les chevauchements, des dérogations limitées devraient aussi être envisagées en ce qui concerne le système de gestion de la qualité des fournisseurs et l’obligation de suivi imposée aux déployeurs de systèmes d’IA à haut risque dans la mesure où les dispositions y afférentes s’appliquent aux établissements de crédit régis par la directive 2013/36/UE. Le même régime devrait s’appliquer aux entreprises d’assurance et de réassurance et aux sociétés holding d’assurance relevant de la directive 2009/138/CE, aux intermédiaires d’assurance relevant de la directive (UE) 2016/97, ainsi qu’aux autres types d’établissements financiers soumis à des exigences en matière de gouvernance, de dispositifs ou de processus internes établis en vertu des dispositions pertinentes du droit de l’Union en matière de services financiers afin d’assurer la cohérence et l’égalité de traitement dans le secteur financier.