Odôvodnenie 73

Vysokorizikové systémy AI by mali byť dizajnované a vyvinuté tak, aby fyzické osoby mohli dohliadať na ich fungovanie, zabezpečiť, aby sa používali podľa zámeru a aby sa ich vplyvy riešili počas životného cyklu systému. Na tento účel by mal poskytovateľ systému určiť pred jeho uvedením na trh alebo do prevádzky vhodné opatrenia na zabezpečenie ľudského dohľadu. Takýmito opatreniami by sa malo prípadne zaručiť najmä to, že do systému budú zabudované prevádzkové obmedzenia, ktoré samotný systém nedokáže potlačiť, a že systém bude reagovať na ľudského operátora a fyzické osoby, ktorým bol zverený ľudský dohľad, budú mať potrebnú spôsobilosť, odbornú prípravu a právomoc vykonávať túto úlohu. Takisto je podľa potreby nevyhnutné zabezpečiť, aby vysokorizikové systémy AI zahŕňali mechanizmy na usmernenie a informovanie fyzickej osoby, ktorej bol pridelený ľudský dohľad, aby mohla prijímať informované rozhodnutia, či, kedy a ako zasiahnuť s cieľom vyhnúť sa negatívnym dôsledkom alebo rizikám, alebo zastaviť systém, ak nefunguje tak, ako sa plánovalo. Vzhľadom na významné dôsledky pre osoby v prípade nesprávneho stanovenia zhody určitými systémami biometrickej identifikácie je vhodné stanoviť požiadavku posilneného ľudského dohľadu nad týmito systémami, aby nasadzujúci subjekt nemohol prijať žiadne opatrenie ani rozhodnutie na základe identifikácie vyplývajúcej zo systému, pokiaľ to samostatne neoverili a nepotvrdili aspoň dve fyzické osoby. Tieto osoby by mohli byť z jedného alebo viacerých subjektov a mohli by zahŕňať osobu, ktorá prevádzkuje alebo používa systém. Táto požiadavka by nemala spôsobovať zbytočnú záťaž alebo oneskorenia a mohlo by stačiť, aby sa samostatné overenia uvedenými týmito jednotlivými osobami automaticky zaznamenávali do logov generovaných systémom. Vzhľadom na osobitosti oblastí presadzovania práva, migrácie, kontroly hraníc a azylu by sa táto požiadavka nemala uplatňovať, keď sa podľa práva Únie alebo vnútroštátneho práva uplatňovanie uvedenej požiadavky považuje za neprimerané.

I sistemi di IA ad alto rischio dovrebbero essere progettati e sviluppati in modo da consentire alle persone fisiche di sorvegliarne il funzionamento, garantire che siano utilizzati come previsto e che i loro impatti siano affrontati durante il ciclo di vita del sistema. Il fornitore del sistema dovrebbe a tal fine individuare misure di sorveglianza umana adeguate prima dell'immissione del sistema sul mercato o della sua messa in servizio. Tali misure dovrebbero in particolare garantire, ove opportuno, che il sistema sia soggetto a vincoli operativi intrinseci che il sistema stesso non può annullare e che risponda all'operatore umano, e che le persone fisiche alle quali è stata affidata la sorveglianza umana dispongano delle competenze, della formazione e dell'autorità necessarie per svolgere tale ruolo. È inoltre essenziale, se del caso, garantire che i sistemi di IA ad alto rischio includano meccanismi per guidare e informare la persona fisica alla quale è stata affidata la sorveglianza umana affinché prenda decisioni informate in merito alla possibilità, ai tempi e alle modalità di intervento, onde evitare conseguenze negative o rischi, oppure affinché arresti il sistema, qualora non funzionasse come previsto. Tenuto conto delle conseguenze significative per le persone in caso di una corrispondenza non corretta da parte di determinati sistemi di identificazione biometrica, è opportuno prevedere un requisito rafforzato di sorveglianza umana per tali sistemi, in modo che il deployer non possa adottare alcuna azione o decisione sulla base dell'identificazione risultante dal sistema, a meno che ciò non sia stato verificato e confermato separatamente da almeno due persone fisiche. Tali persone potrebbero provenire da una o più entità e comprendere la persona che gestisce o utilizza il sistema. Tale requisito non dovrebbe comportare oneri o ritardi inutili e potrebbe essere sufficiente che le verifiche separate da parte delle diverse persone siano automaticamente registrate nei log generati dal sistema. Date le specificità dei settori delle attività di contrasto, della migrazione, del controllo delle frontiere e dell'asilo, tale requisito non dovrebbe applicarsi se il diritto dell'Unione o nazionale ritenga sproporzionata la sua applicazione.