Odôvodnenie 17

Pojem „systém diaľkovej biometrickej identifikácie“ uvedený v tomto nariadení by sa mal vymedziť funkčne ako systém AI určený na identifikáciu fyzických osôb bez ich aktívneho zapojenia, zvyčajne na diaľku, porovnávaním biometrických údajov osoby s biometrickými údajmi obsiahnutými v referenčnej databáze, a to bez ohľadu na konkrétne použité technológie, procesy alebo typy biometrických údajov. Takéto systémy diaľkovej biometrickej identifikácie sa zvyčajne používajú na vnímanie viacerých osôb alebo ich správania súčasne, a to s cieľom výrazne uľahčiť identifikáciu fyzických osôb bez ich aktívneho zapojenia. To nezahŕňa systémy AI určené na biometrické overenie zahŕňajúce autentifikáciu, ktorého jediným účelom je potvrdiť, že konkrétna fyzická osoba je tou osobou, o ktorej tvrdí, že ňou je, a potvrdiť totožnosť fyzickej osoby výlučne na účely prístupu k službe, odomknutia zariadenia alebo získania bezpečnostného prístupu do priestorov. Toto vylúčenie je odôvodnené skutočnosťou, že takéto systémy majú pravdepodobne malý vplyv na základné práva fyzických osôb v porovnaní so systémami diaľkovej biometrickej identifikácie, ktoré sa môžu použiť na spracúvanie biometrických údajov veľkého počtu osôb bez ich aktívneho zapojenia. V prípade systémov „v reálnom čase“ prebieha zachytávanie biometrických údajov, ich porovnávanie a identifikácia okamžite, takmer okamžite alebo v každom prípade bez výrazného časového odstupu. V tejto súvislosti by nemal existovať priestor na obchádzanie pravidiel tohto nariadenia o používaní predmetných systémov AI „v reálnom čase“ tým, že sa zavedú malé časové odstupy. Systémy „v reálnom čase“ zahŕňajú používanie materiálu „naživo“ alebo „s malým časovým posunom“, ako sú napríklad videozáznamy, generovaného kamerou alebo iným zariadením s podobnými funkciami. Naopak, v prípade systémov „následnej“ identifikácie už boli biometrické údaje zachytené a porovnanie a identifikácia sa uskutočňujú až s výrazným časovým odstupom. Ide o materiály, ako sú fotografie alebo videozáznamy generované kamerami priemyselnej televízie alebo súkromnými zariadeniami, ktoré boli vytvorené pred použitím tohto systému vo vzťahu k dotknutým fyzickým osobám.

È opportuno definire a livello funzionale la nozione di «sistema di identificazione biometrica remota» di cui al presente regolamento, quale sistema di IA destinato all'identificazione, tipicamente a distanza, di persone fisiche senza il loro coinvolgimento attivo mediante il confronto dei dati biometrici di una persona con i dati biometrici contenuti in una banca dati di riferimento, a prescindere dalla tecnologia, dai processi o dai tipi specifici di dati biometrici utilizzati. Tali sistemi di identificazione biometrica remota sono generalmente utilizzati per percepire più persone o il loro comportamento simultaneamente al fine di facilitare in modo significativo l'identificazione di persone fisiche senza il loro coinvolgimento attivo. Sono esclusi i sistemi di IA destinati a essere utilizzati per la verifica biometrica, che include l'autenticazione, la cui unica finalità è confermare che una determinata persona fisica è la persona che dice di essere e confermare l'identità di una persona fisica al solo scopo di accedere a un servizio, sbloccare un dispositivo o disporre dell'accesso di sicurezza a locali. Tale esclusione è giustificata dal fatto che detti sistemi hanno probabilmente un impatto minore sui diritti fondamentali delle persone fisiche rispetto ai sistemi di identificazione biometrica remota, che possono essere utilizzati per il trattamento dei dati biometrici di un numero elevato di persone senza il loro coinvolgimento attivo. Nel caso dei sistemi «in tempo reale», il rilevamento dei dati biometrici, il confronto e l'identificazione avvengono tutti istantaneamente, quasi istantaneamente o in ogni caso senza ritardi significativi. A tale riguardo è opportuno impedire l'elusione delle regole del presente regolamento per quanto attiene all'uso «in tempo reale» dei sistemi di IA interessati prevedendo ritardi minimi. I sistemi «in tempo reale» comportano l'uso di materiale «dal vivo» o «quasi dal vivo» (ad esempio filmati) generato da una telecamera o da un altro dispositivo con funzionalità analoghe. Nel caso dei sistemi di identificazione a posteriori, invece, i dati biometrici sono già stati rilevati e il confronto e l'identificazione avvengono solo con un ritardo significativo. Si tratta di materiale, come immagini o filmati generati da telecamere a circuito chiuso o da dispositivi privati, che è stato generato prima che il sistema fosse usato in relazione alle persone fisiche interessate.