Zakázané praktiky využívajúce AI

1.   Zakazujú sa tieto praktiky využívajúce AI:

a)

uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky alebo používanie systému AI, ktorý využíva podprahové techniky mimo vedomia osoby alebo účelovo manipulatívne alebo klamlivé techniky s cieľom alebo účinkom podstatne narušiť správanie osoby alebo skupiny osôb tým, že sa citeľne oslabí ich schopnosť prijať informované rozhodnutie, čo zapríčiní, že prijmú rozhodnutie, ktoré by inak neprijali, a to spôsobom, ktorý tejto osobe, inej osobe alebo skupine osôb spôsobuje alebo pri ktorom je odôvodnené predpokladať, že pravdepodobne spôsobí značnú ujmu;

b)

uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky alebo používanie systému AI, ktorý využíva ktorúkoľvek zo zraniteľností fyzickej osoby alebo osobitnej skupiny osôb z dôvodu ich veku, zdravotného postihnutia alebo osobitnej sociálnej alebo ekonomickej situácie s cieľom alebo účinkom podstatne narušiť správanie tejto osoby alebo osoby patriacej do tejto skupiny spôsobom, ktorý tejto alebo inej osobe spôsobuje alebo pri ktorom je odôvodnené predpokladať, že pravdepodobne spôsobí značnú ujmu;

c)

uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky alebo používanie systémov AI na hodnotenie alebo klasifikáciu fyzických osôb alebo skupín osôb počas určitého obdobia na základe ich spoločenského správania alebo známych, odvodených či predpokladaných osobných alebo osobnostných charakteristík, pričom takto získané sociálne skóre vedie k jednému alebo obidvom z týchto výsledkov: i) ku škodlivému alebo nepriaznivému zaobchádzaniu s určitými fyzickými osobami alebo skupinami osôb v sociálnych kontextoch, ktoré nesúvisia s kontextami, v ktorých boli údaje pôvodne generované alebo zhromaždené; ii) ku škodlivému alebo nepriaznivému zaobchádzaniu s určitými fyzickými osobami alebo skupinami osôb, ktoré je neodôvodnené alebo neprimerané ich spoločenskému správaniu alebo jeho závažnosti;

d)

uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky na tento konkrétny účel alebo používanie systému AI na posudzovanie rizík fyzických osôb s cieľom posúdiť alebo predvídať riziko toho, že fyzická osoba spácha trestný čin, a to výlučne na základe profilovania fyzickej osoby alebo posúdenia jej osobnostných vlastností a charakteristík; tento zákaz sa nevzťahuje na systémy AI používané na podporu ľudského posúdenia zapojenia osoby do trestnej činnosti, ktoré je už založené na objektívnych a overiteľných skutočnostiach priamo spojených s trestnou činnosťou;

e)	uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky na tento konkrétny účel alebo používanie systémov AI, ktoré vytvárajú alebo rozširujú databázy na rozpoznávanie tváre prostredníctvom necielenej extrakcie podôb tváre z internetu alebo zo záznamov CCTV;

f)

uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky na tento konkrétny účel alebo používanie systémov AI na odvodzovanie emócií fyzickej osoby v oblasti pracoviska a vzdelávacích inštitúcií s výnimkou prípadov, keď je používanie systému AI určené na uvedenie do prevádzky alebo na trh zo zdravotných alebo bezpečnostných dôvodov;

g)

uvádzanie na trh, uvádzanie do prevádzky na tento konkrétny účel alebo používanie systémov biometrickej kategorizácie, ktoré jednotlivo kategorizujú fyzické osoby na základe ich biometrických údajov s cieľom odvodiť alebo vyvodiť ich rasu, politické názory, členstvo v odboroch, náboženské alebo filozofické presvedčenie, sexuálny život alebo sexuálnu orientáciu; tento zákaz sa nevzťahuje na žiadne označovanie ani filtrovanie zákonne získaných súborov biometrických údajov, ako sú obrázky, na základe biometrických údajov alebo kategorizácie biometrických údajov v oblasti presadzovania práva;

h)

používanie systémov diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva, pokiaľ takéto použitie nie je nevyhnutne potrebné na jeden z týchto cieľov: i) cielené pátranie po konkrétnych obetiach únosov, obchodovania s ľuďmi alebo sexuálneho vykorisťovania ľudí, ako aj pátranie po nezvestných osobách; ii) predchádzanie konkrétnemu, závažnému a bezprostrednému ohrozeniu života alebo fyzickej bezpečnosti fyzických osôb alebo skutočnej a existujúcej alebo skutočnej a predvídateľnej hrozbe teroristického útoku; iii) lokalizácia alebo identifikácia osoby podozrivej zo spáchania trestného činu na účel vedenia vyšetrovania alebo stíhania trestného činu alebo výkonu trestnej sankcie za trestné činy uvedené v prílohe II, za ktoré možno v dotknutom členskom štáte uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie obmedzujúce slobodu s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky.

Prvým pododsekom písm. h) nie je dotknutý článok 9 nariadenia (EÚ) 2016/679 na účely spracúvania biometrických údajov na iné účely ako je presadzovania práva.

2.   Systémy diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch sa na účely presadzovania práva na dosiahnutie ktoréhokoľvek z cieľov uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. h) nasadzujú na účely stanovené v uvedenom písmene, len aby sa potvrdila totožnosť špecificky zacieleného jednotlivca, pričom sa zohľadnia tieto skutočnosti:

a)	povaha situácie, ktorá viedla k možnému použitiu, najmä závažnosť, pravdepodobnosť a rozsah ujmy, ktorá by bola spôsobená v prípade nepoužitia systému;

b)	dôsledky použitia systému pre práva a slobody všetkých dotknutých osôb, najmä závažnosť, pravdepodobnosť a rozsah týchto dôsledkov.

Používanie systémov diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva na dosiahnutie ktoréhokoľvek z cieľov uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. h) tohto článku musí okrem toho byť v súlade s nevyhnutnými a primeranými zárukami a podmienkami týkajúcimi sa tohto používania, a to podľa vnútroštátnych právnych predpisov oprávňujúcich ich použitie, najmä pokiaľ ide o časové, geografické a osobné obmedzenia. Používanie systému diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch sa povolí len vtedy, ak orgán presadzovania práva dokončil posúdenie vplyvu na základné práva, ako sa stanovuje v článku 27, a zaregistroval systém v databáze Únie podľa článku 49. V riadne odôvodnených naliehavých prípadoch sa však používanie takýchto systémov môže začať bez registrácie v databáze Únie za predpokladu, že sa takáto registrácia dokončí bez zbytočného odkladu.

3.   Na účely odseku 1 prvého pododseku písm. h) a odseku 2 podlieha každé použitie systému diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva predchádzajúcemu povoleniu, ktoré udeľuje justičný orgán alebo nezávislý správny orgán, ktorého rozhodnutie je záväzné, členského štátu, v ktorom sa má použitie uskutočniť, vydanému na základe odôvodnenej žiadosti a v súlade s podrobnými pravidlami vnútroštátneho práva uvedenými v odseku 5. V riadne odôvodnenej naliehavej situácii sa však použitie takéhoto systému môže začať bez povolenia za predpokladu, že sa o takéto povolenie požiada bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 24 hodín. Ak sa takéto povolenie zamietne, používanie sa s okamžitou účinnosťou zastaví a všetky údaje, ako aj výsledky a výstupy tohto používania sa okamžite vyradia a vymažú.

Príslušný justičný orgán alebo nezávislý správny orgán, ktorého rozhodnutie je záväzné, udelí povolenie len vtedy, ak sa na základe objektívnych dôkazov alebo jasných indícií, ktoré mu boli predložené, presvedčí, že použitie predmetného systému diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase je potrebné a primerané na dosiahnutie niektorého z cieľov uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. h), ako sa uvádza v žiadosti, a najmä je naďalej obmedzené na to, čo je striktne nevyhnutné, pokiaľ ide o časový a geografický rozsah a rozsah týkajúci sa osobných aspektov. Pri rozhodovaní o žiadosti tento orgán zohľadní skutočnosti uvedené v odseku 2. Žiadne rozhodnutie, ktoré má pre osobu nepriaznivé právne účinky, sa nesmie prijať výlučne na základe výstupu systému diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase.

4.   Bez toho, aby bol dotknutý odsek 3, každé použitie systému diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva sa oznámi príslušnému orgánu dohľadu nad trhom a vnútroštátnemu orgánu pre ochranu údajov v súlade s vnútroštátnymi pravidlami uvedenými v odseku 5. Oznámenie obsahuje aspoň informácie uvedené v odseku 6 a neobsahuje citlivé operačné údaje.

5.   Členský štát sa môže rozhodnúť, že na účely presadzovania práva v rámci obmedzení a za podmienok uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. h) a odsekoch 2 a 3 stanoví možnosť úplne alebo čiastočne povoliť používanie systému diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch. Dotknuté členské štáty vo svojom vnútroštátnom práve stanovia potrebné podrobné pravidlá na podávanie žiadostí o povolenia uvedené v odseku 3, ich vydávanie a výkon, ako aj pre dohľad nad nimi a podávanie správ o nich. V týchto pravidlách sa takisto uvedie, v súvislosti s ktorým z cieľov uvedených v odseku 1 prvom pododseku písm. h) a s ktorým z trestných činov uvedených v bode iii) uvedeného písmena h) môžu byť príslušné orgány oprávnené používať tieto systémy na účely presadzovania práva. Členské štáty oznámia tieto pravidlá Komisii najneskôr 30 dní po ich prijatí. Členské štáty môžu v súlade s právom Únie zaviesť prísnejšie právne predpisy o používaní systémov diaľkovej biometrickej identifikácie.

6.   Vnútroštátne orgány dohľadu nad trhom a vnútroštátne orgány pre ochranu údajov členských štátov, ktorým bolo oznámené používanie systémov diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva podľa odseku 4, predkladajú Komisii výročné správy o takomto používaní. Na tento účel Komisia poskytne členským štátom a vnútroštátnym orgánom dohľadu nad trhom a orgánom pre ochranu údajov vzor vrátane informácií o počte rozhodnutí prijatých príslušnými justičnými orgánmi alebo nezávislým správnym orgánom, ktorého rozhodnutie je záväzné v nadväznosti na žiadosti o povolenie v súlade s odsekom 3, a o ich výsledku.

7.   Komisia uverejňuje výročné správy o používaní systémov diaľkovej biometrickej identifikácie v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva, pričom vychádza zo súhrnných údajov z členských štátov na základe výročných správ uvedených v odseku 6. Tieto výročné správy nesmú obsahovať citlivé operačné údaje o súvisiacich činnostiach v oblasti presadzovania práva.

8.   Týmto článkom nie sú dotknuté zákazy, ktoré sa uplatňujú, ak určitá praktika využívajúca AI porušuje iné právne predpisy Únie.

1.   Sono vietate le pratiche di IA seguenti:

a)

l'immissione sul mercato, la messa in servizio o l'uso di un sistema di IA che utilizza tecniche subliminali che agiscono senza che una persona ne sia consapevole o tecniche volutamente manipolative o ingannevoli aventi lo scopo o l'effetto di distorcere materialmente il comportamento di una persona o di un gruppo di persone, pregiudicando in modo considerevole la loro capacità di prendere una decisione informata, inducendole pertanto a prendere una decisione che non avrebbero altrimenti preso, in un modo che provochi o possa ragionevolmente provocare a tale persona, a un'altra persona o a un gruppo di persone un danno significativo;

b)

l'immissione sul mercato, la messa in servizio o l'uso di un sistema di IA che sfrutta le vulnerabilità di una persona fisica o di uno specifico gruppo di persone, dovute all'età, alla disabilità o a una specifica situazione sociale o economica, con l'obiettivo o l'effetto di distorcere materialmente il comportamento di tale persona o di una persona che appartiene a tale gruppo in un modo che provochi o possa ragionevolmente provocare a tale persona o a un'altra persona un danno significativo;

c)

l'immissione sul mercato, la messa in servizio o l'uso di sistemi di IAper la valutazione o la classificazione delle persone fisiche o di gruppi di persone per un determinato periodo di tempo sulla base del loro comportamento sociale o di caratteristiche personali o della personalità note, inferite o previste, in cui il punteggio sociale così ottenuto comporti il verificarsi di uno o di entrambi gli scenari seguenti: i) un trattamento pregiudizievole o sfavorevole di determinate persone fisiche o di gruppi di persone in contesti sociali che non sono collegati ai contesti in cui i dati sono stati originariamente generati o raccolti; ii) un trattamento pregiudizievole o sfavorevole di determinate persone fisiche o di gruppi di persone che sia ingiustificato o sproporzionato rispetto al loro comportamento sociale o alla sua gravità;

d)

l'immissione sul mercato, la messa in servizio per tale finalità specifica o l'uso di un sistema di IA per effettuare valutazioni del rischio relative a persone fisiche al fine di valutare o prevedere il rischio che una persona fisica commetta un reato, unicamente sulla base della profilazione di una persona fisica o della valutazione dei tratti e delle caratteristiche della personalità; tale divieto non si applica ai sistemi di IA utilizzati a sostegno della valutazione umana del coinvolgimento di una persona in un'attività criminosa, che si basa già su fatti oggettivi e verificabili direttamente connessi a un'attività criminosa;

e)	l'immissione sul mercato, la messa in servizio per tale finalità specifica o l'uso di sistemi di IA che creano o ampliano le banche dati di riconoscimento facciale mediante scraping non mirato di immagini facciali da internet o da filmati di telecamere a circuito chiuso;

f)

l'immissione sul mercato, la messa in servizio per tale finalità specifica o l'uso di sistemi di IA per inferire le emozioni di una persona fisica nell'ambito del luogo di lavoro e degli istituti di istruzione, tranne laddove l'uso del sistema di IA sia destinato a essere messo in funzione o immesso sul mercato per motivi medici o di sicurezza;

g)

l'immissione sul mercato, la messa in servizio per tale finalità specifica o l'uso di sistemi di categorizzazione biometrica che classificano individualmente le persone fisiche sulla base dei loro dati biometrici per trarre deduzioni o inferenze in merito a razza, opinioni politiche, appartenenza sindacale, convinzioni religiose o filosofiche, vita sessuale o orientamento sessuale; tale divieto non riguarda l'etichettatura o il filtraggio di set di dati biometrici acquisiti legalmente, come le immagini, sulla base di dati biometrici o della categorizzazione di dati biometrici nel settore delle attività di contrasto;

h)

l'uso di sistemi di identificazione biometrica remota «in tempo reale» in spazi accessibili al pubblico a fini di attività di contrastoa meno che, e nella misura in cui, tale uso sia strettamente necessario per uno degli obiettivi seguenti: i) la ricerca mirata di specifichevittime di sottrazione, tratta di esseri umani o sfruttamento sessuale di esseri umani, nonché la ricerca di persone scomparse; ii) la prevenzione di una minaccia specifica, sostanziale e imminente per la vita o l'incolumità fisica delle persone fisiche o di una minaccia reale e attuale o reale e prevedibile di un attacco terroristico; iii) lalocalizzazione o l'identificazione di una persona sospettata di aver commesso un reato, ai fini dello svolgimento di un'indagine penale, o dell'esercizio di un'azione penale o dell'esecuzione di una sanzione penale per i reati di cui all'allegato II, punibile nello Stato membro interessato con una pena o una misura di sicurezza privativa della libertà della durata massima di almeno quattro anni.

La lettera h) del primo comma lascia impregiudicato l'articolo 9 del regolamento (UE) 2016/679 per quanto riguarda il trattamento dei dati biometrici a fini diversi dall'attività di contrasto.

2.   L'uso di sistemi di identificazione biometrica remota «in tempo reale» in spazi accessibili al pubblico a fini di attività di contrasto per uno qualsiasi degli obiettivi di cui al paragrafo 1, primo comma, lettera h), è applicato ai fini di cui a tale lettera, solo per confermare l'identità della persona specificamente interessata e tiene conto degli elementi seguenti:

a)	la natura della situazione che dà luogo al possibile uso, in particolare la gravità, la probabilità e l'entità del danno che sarebbe causato in caso di mancato uso del sistema;

b)	le conseguenze dell'uso del sistema per i diritti e le libertà di tutte le persone interessate, in particolare la gravità, la probabilità e l'entità di tali conseguenze.

L'uso di sistemi di identificazione biometrica remota «in tempo reale» in spazi accessibili al pubblico a fini di attività di contrasto per uno qualsiasi degli obiettivi di cui al paragrafo 1, primo comma, lettera h), del presente articolo rispetta inoltre le tutele e le condizioni necessarie e proporzionate in relazione all'uso, conformemente al diritto nazionale che autorizza tale uso, in particolare per quanto riguarda le limitazioni temporali, geografiche e personali. L'uso del sistema di identificazione biometrica remota «in tempo reale» in spazi accessibili al pubblico è autorizzato solo se l'autorità di contrasto ha completato una valutazione d'impatto sui diritti fondamentali come previsto all'articolo 27 e ha registrato il sistema nella banca dati UE conformemente all'articolo 49. Tuttavia, in situazioni di urgenza debitamente giustificate, è possibile iniziare a usare tali sistemi senza la registrazione nella banca dati dell'UE, a condizione che tale registrazione sia completata senza indebito ritardo.

3.   Ai fini del paragrafo 1, primo comma, lettera h), e del paragrafo 2, ogniuso di un sistema di identificazione biometrica remota «in tempo reale» in spazi accessibili al pubblico a fini di attività di contrasto è subordinato a un'autorizzazione preventiva rilasciata da un'autorità giudiziaria oda un'autorità amministrativa indipendente, la cui decisione è vincolante, dello Stato membro in cui deve avvenire l'uso, rilasciata su richiesta motivata e in conformità delle regole dettagliate del diritto nazionale di cui al paragrafo 5. Tuttavia, in una situazione di urgenza debitamente giustificata, è possibile iniziare a usare il sistema senza autorizzazione a condizione che tale autorizzazione sia richiesta senza indebito ritardo, al più tardi entro 24 ore. Se tale autorizzazione è respinta, l'uso è interrotto con effetto immediato e tutti i dati nonché i risultati e gli output di tale uso sono immediatamente eliminati e cancellati.

L'autorità giudiziaria competente o un'autorità amministrativa indipendente la cui decisione è vincolante rilascia l'autorizzazione solo se ha accertato, sulla base di prove oggettive o indicazioni chiare che le sono state presentate, che l'uso del sistema di identificazione biometrica remota «in tempo reale» in questione è necessario e proporzionato al conseguimento di uno degli obiettivi di cui al paragrafo 1, primo comma, lettera h), come indicato nella richiesta e, in particolare, rimane limitato a quanto strettamente necessario per quanto riguarda il periodo di tempo e l'ambito geografico e personale. Nel decidere in merito alla richiesta, tale autorità tiene conto degli elementi di cui al paragrafo 2. Nessuna decisione che produca effetti giuridici negativi su una persona può essere presa unicamente sulla base dell'output del sistema di identificazione biometrica remota «in tempo reale».

4.   Fatto salvo il paragrafo 3, ogni uso di un sistema di identificazione biometrica remota «in tempo reale» in spazi accessibili al pubblico a fini di attività di contrasto è notificato alla pertinente autorità di vigilanza del mercato e all'autorità nazionale per la protezione dei dati conformemente alle regole nazionali di cui al paragrafo 5. La notifica contiene almeno le informazioni di cui al paragrafo 6 e non include dati operativi sensibili.

5.   Uno Stato membro può decidere di prevedere la possibilità di autorizzare in tutto o in parte l'uso di sistemi di identificazione biometrica remota «in tempo reale» in spazi accessibili al pubblico a fini di attività di contrasto, entro i limiti e alle condizioni di cui al paragrafo 1, primo comma, lettera h), e ai paragrafi 2 e 3. Gli Stati membri interessati stabiliscono nel proprio diritto nazionale le necessarie regole dettagliate per la richiesta, il rilascio, l'esercizio delle autorizzazioni di cui al paragrafo 3, nonché per le attività di controllo e comunicazione ad esse relative. Tali regole specificano inoltre per quali degli obiettivi elencati al paragrafo 1, primo comma, lettera h), compresi i reati di cui alla lettera h), punto iii), le autorità competenti possono essere autorizzate ad utilizzare tali sistemi a fini di attività di contrasto. Gli Stati membri notificano tali regole alla Commissione al più tardi 30 giorni dopo la loro adozione. Gli Stati membri possono introdurre, in conformità del diritto dell'Unione, disposizioni più restrittive sull'uso dei sistemi di identificazione biometrica remota.

6.   Le autorità nazionali di vigilanza del mercato e le autorità nazionali per la protezione dei dati degli Stati membri cui è stato notificato l'uso di sistemi di identificazione biometrica remota «in tempo reale» in spazi accessibili al pubblico a fini di attività di contrasto a norma del paragrafo 4, presentano alla Commissione relazioni annuali su tale uso. A tal fine, la Commissione fornisce agli Stati membri e alle autorità nazionali di vigilanza del mercato e di protezione dei dati un modello comprendente informazioni sul numero di decisioni che le autorità giudiziarie competenti, o un'autorità amministrativa indipendente la cui decisione è vincolante, hanno adottato in risposta alle richieste di autorizzazione a norma del paragrafo 3 e il loro esito.

7.   La Commissione pubblica relazioni annuali sull'uso di sistemi di identificazione biometrica remota «in tempo reale» in spazi accessibili al pubblico a fini di attività di contrasto, fondate sui dati aggregati negli Stati membri sulla base delle relazioni annuali di cui al paragrafo 6. Tali relazioni annuali non includono dati operativi sensibili delle relative attività di contrasto.

8.   Il presente articolo lascia impregiudicati i divieti che si applicano qualora una pratica di IA violi altre disposizioni di diritto dell'Unione.