Considerando 95

Fatto salvo il diritto dell'Unione applicabile, in particolare il regolamento (UE) 2016/679 e la direttiva (UE) 2016/680, tenendo in considerazione la natura invasiva dei sistemi di identificazione biometrica remota a posteriori, l'uso di tali sistemi dovrebbe essere soggetto a tutele. I sistemi di identificazione biometrica remota a posteriori dovrebbero sempre essere utilizzati in modo proporzionato, legittimo e strettamente necessario e quindi mirato, per quanto riguarda le persone da identificare, il luogo e l'ambito temporale e sulla base di un set di dati chiuso di filmati acquisiti legalmente. In ogni caso, i sistemi di identificazione biometrica remota a posteriori non dovrebbero essere utilizzati nel quadro delle attività di contrasto per condurre una sorveglianza indiscriminata. Le condizioni per l'identificazione biometrica remota a posteriori non dovrebbero, in ogni caso, fornire una base per eludere le condizioni del divieto e le rigorose eccezioni per l'identificazione biometrica remota «in tempo reale».

Bez toho, aby bolo dotknuté uplatniteľné právo Únie, najmä nariadenie (EÚ) 2016/679 a smernica (EÚ) 2016/680, vzhľadom na rušivý charakter systémov následnej diaľkovej biometrickej identifikácie, by používanie systémov následnej diaľkovej biometrickej identifikácie malo podliehať zárukám. Systémy následnej diaľkovej biometrickej identifikácie by sa mali vždy používať spôsobom, ktorý je primeraný, legitímny a nevyhnutne potrebný, a teda cielený, pokiaľ ide o osoby, ktoré sa majú identifikovať, miesto a časový rozsah a mali by vychádzať z uzavretého súboru údajov zo zákonne získaných videozáznamov. V každom prípade by sa systémy následnej diaľkovej biometrickej identifikácie nemali používať v rámci presadzovania práva s cieľom viesť k nerozlišujúcemu sledovaniu. Podmienky pre následnú diaľkovú biometrickú identifikáciu by v žiadnom prípade nemali poskytovať základ na obchádzanie podmienok zákazu a prísnych výnimiek pre diaľkovú biometrickú identifikáciu v reálnom čase.