Considerando 38

L'uso di sistemi di IA per l'identificazione biometrica remota «in tempo reale» di persone fisiche in spazi accessibili al pubblico a fini di attività di contrasto comporta necessariamente il trattamento di dati biometrici. Le regole del presente regolamento che, fatte salve alcune eccezioni, vietano tale uso, e che sono basate sull'articolo 16 TFUE, dovrebbero applicarsi come lex specialis rispetto alle regole sul trattamento dei dati biometrici di cui all'articolo 10 della direttiva (UE) 2016/680, disciplinando quindi in modo esaustivo tale uso e il trattamento dei dati biometrici interessati. L'uso e il trattamento di cui sopra dovrebbero pertanto essere possibili solo nella misura in cui siano compatibili con il quadro stabilito dal presente regolamento, senza che al di fuori di tale quadro sia prevista la possibilità, per le autorità competenti, quando agiscono a fini di attività di contrasto, di utilizzare tali sistemi e trattare tali dati in connessione con tali attività per i motivi di cui all'articolo 10 della direttiva (UE) 2016/680. In tale contesto, il presente regolamento non è inteso a fornire la base giuridica per il trattamento dei dati personali a norma dell'articolo 8 della direttiva (UE) 2016/680. Tuttavia, l'uso di sistemi di identificazione biometrica remota «in tempo reale» in spazi accessibili al pubblico a fini diversi dalle attività di contrasto, anche da parte delle autorità competenti, non dovrebbe rientrare nel quadro specifico stabilito dal presente regolamento in relazione a tale uso a fini di attività di contrasto. Tale uso a fini diversi dalle attività di contrasto non dovrebbe pertanto essere subordinato all'obbligo di un'autorizzazione a norma del presente regolamento e delle regole dettagliate applicabili del diritto nazionale che possono dare attuazione a tale autorizzazione.

Používanie systémov AI na diaľkovú biometrickú identifikáciu fyzických osôb v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na účely presadzovania práva nevyhnutne zahŕňa spracúvanie biometrických údajov. Pravidlá tohto nariadenia, ktorými sa s výhradou určitých výnimiek takéto používanie zakazuje a ktoré sú založené na článku 16 ZFEÚ, by sa mali uplatňovať ako lex specialis, pokiaľ ide o pravidlá spracúvania biometrických údajov uvedené v článku 10 smernice (EÚ) 2016/680, čím by sa takéto používanie a spracúvanie príslušných biometrických údajov upravovalo vyčerpávajúcim spôsobom. Takéto používanie a spracúvanie by preto malo byť možné, len pokiaľ je zlučiteľné s rámcom stanoveným v tomto nariadení, a mimo tohto rámca by nemal existovať priestor na to, aby príslušné orgány, ak konajú na účely presadzovania práva, používali takéto systémy a spracúvali takéto údaje v súvislosti s týmto použitím z dôvodov uvedených v článku 10 smernice (EÚ) 2016/680. V tejto súvislosti nie je cieľom tohto nariadenia poskytnúť právny základ pre spracúvanie osobných údajov podľa článku 8 smernice (EÚ) 2016/680. Na používanie systémov na diaľkovú biometrickú identifikáciu v reálnom čase vo verejne prístupných priestoroch na iné účely ako na presadzovanie práva, a to aj príslušnými orgánmi, by sa však nemal vzťahovať osobitný rámec týkajúci sa takéhoto použitia na účely presadzovania práva stanovený v tomto nariadení. Takéto použitie na iné účely ako na presadzovanie práva by preto nemalo podliehať požiadavke povolenia podľa tohto nariadenia a uplatniteľných podrobných pravidiel vnútroštátneho práva, na základe ktorých sa toto povolenie môže vykonávať.