Considérant 19

Aux fins du présent règlement, la notion d’«espace accessible au public» devrait s’entendre comme désignant tout espace physique accessible à un nombre indéterminé de personnes physiques, que l’espace en question soit privé ou public, et indépendamment de l’activité pour laquelle il peut être utilisé, comme pour le commerce, par exemple, magasins, restaurants ou cafés, pour la prestation de services, par exemple, banques, activités professionnelles ou hôtellerie, pour la pratique de sports, par exemple, piscines, salles de sport ou stades, pour les transports, par exemple, gares routières, stations de métro et gares ferroviaires, aéroports ou moyens de transport, pour les divertissements, par exemple, cinémas, théâtres, musées, salles de concert et de conférence, ou pour les loisirs ou autres, par exemple, routes et places publiques, parcs, forêts ou terrains de jeux. Un espace devrait également être classé comme accessible au public si, indépendamment de la capacité potentielle ou des restrictions de sécurité, l’accès est soumis à certaines conditions prédéterminées qui peuvent être remplies par un nombre indéterminé de personnes, telles que l’achat d’un billet ou d’un titre de transport, l’enregistrement préalable ou le fait d’avoir un certain âge. En revanche, un espace ne devrait pas être considéré comme étant accessible au public si l’accès est limité à certaines personnes physiques, définies soit par le droit de l’Union soit par le droit national directement lié à la sûreté ou à la sécurité publiques, ou par la manifestation claire de la volonté de la personne disposant de l’autorité compétente sur l’espace. Le seul fait d’avoir une possibilité d’accès, comme une porte déverrouillée ou une porte ouverte dans une clôture, n’implique pas que l’espace est accessible au public en présence d’indications ou de circonstances suggérant le contraire, comme des signes d’interdiction ou de restriction d’accès. Les locaux des entreprises et des usines, ainsi que les bureaux et les lieux de travail qui sont destinés à être accessibles uniquement aux employés et prestataires de services concernés ne sont pas des espaces accessibles au public. Les espaces accessibles au public ne devraient pas inclure les prisons ni le contrôle aux frontières. D’autres espaces peuvent comprendre à la fois des espaces accessibles au public et des espaces non accessibles au public, comme le hall d’un bâtiment d’habitation privé par lequel il faut passer pour accéder au bureau d’un médecin ou le hall d’un aéroport. Les espaces en ligne ne sont pas couverts, car ce ne sont pas des espaces physiques. Le caractère accessible ou non au public d’un espace donné devrait cependant être déterminé au cas par cas, en tenant compte des particularités de la situation en question.

Na účely tohto nariadenia by sa pojem „verejne prístupný priestor“ mal vykladať tak, že sa vzťahuje na akýkoľvek fyzický priestor, ktorý je prístupný neurčenému počtu fyzických osôb a bez ohľadu na to, či je daný priestor v súkromnom alebo verejnom vlastníctve, bez ohľadu na činnosť, na ktorú sa priestor môže používať, napríklad na obchodovanie, ako napríklad predajne, reštaurácie, kaviarne, pre služby, ako napríklad banky, profesionálne činnosti, ubytovanie a pohostinské služby, na šport, ako napríklad plavecké bazény, posilňovne, štadióny, pre dopravu, ako napríklad autobusové zastávky, stanice metra a železničné stanice, letiská, dopravné prostriedky, na zábavu, ako napríklad kiná, divadlá, múzeá, koncertné a konferenčné siene, alebo na voľný čas alebo iné činnosti, ako napríklad verejné cesty a námestia, parky, lesy, ihriská. Priestor by sa mal klasifikovať ako verejne prístupný vtedy, ak bez ohľadu na potenciálne kapacitné alebo bezpečnostné obmedzenia podlieha prístup určitým vopred určeným podmienkam, ktoré môže splniť neurčený počet osôb, ako je kúpa vstupenky alebo cestovného lístka, predchádzajúca registrácia alebo určitá veková hranica. Naopak, priestor by sa nemal považovať za verejne prístupný, ak je prístup naň obmedzený na konkrétne a vymedzené fyzické osoby buď prostredníctvom práva Únie alebo vnútroštátneho práva priamo súvisiaceho s verejnou bezpečnosťou alebo ochranou, alebo prostredníctvom jasného prejavu vôle osoby, ktorá má nad daným priestorom príslušné právomoci. Samotná faktická možnosť prístupu, ako napríklad nezamknuté dvere alebo otvorená brána v oplotení, neznamená, že priestor je verejne prístupný, ak existujú náznaky alebo okolnosti, ktoré naznačujú opak, napríklad označenia zakazujúce alebo obmedzujúce prístup. Priestory spoločností a tovární, ako aj kancelárie a pracoviská, ku ktorým majú prístup len príslušní zamestnanci a poskytovatelia služieb, sú priestory, ktoré nie sú verejne prístupné. Verejne prístupné priestory by nemali zahŕňať väznice ani hraničnú kontrolu. Niektoré ďalšie priestory môžu zahŕňať verejne prístupné aj neverejne prístupné priestory, ako napríklad vstupná hala súkromnej obytnej budovy potrebná na vstup do ordinácie lekára alebo letisko. Nezahŕňajú online priestory, pretože nejde o fyzické priestory. To, či je daný priestor prístupný verejnosti, by sa však malo určovať od prípadu k prípadu so zreteľom na osobitosti konkrétnej situácie.