Considerando 17

El concepto de «sistema de identificación biométrica remota» a que hace referencia el presente Reglamento debe definirse de manera funcional como un sistema de IA destinado a identificar a personas físicas sin su participación activa, generalmente a distancia, comparando sus datos biométricos con los que figuren en una base de datos de referencia, con independencia de la tecnología, los procesos o los tipos de datos biométricos concretos que se usen. Estos sistemas de identificación biométrica remota suelen utilizarse para detectar a varias personas o su comportamiento de forma simultánea, a fin de simplificar considerablemente la identificación de personas sin su participación activa. Quedan excluidos los sistemas de IA destinados a la verificación biométrica, que comprende la autenticación, cuyo único propósito es confirmar que una persona física concreta es la persona que dice ser, así como la identidad de una persona física con la finalidad exclusiva de que tenga acceso a un servicio, desbloquee un dispositivo o tenga acceso de seguridad a un local. Esa exclusión se justifica por el hecho de que tales sistemas probablemente tengan una repercusión menor en los derechos fundamentales de las personas físicas que los sistemas de identificación biométrica remota que puedan utilizarse para el tratamiento de los datos biométricos de un gran número de personas sin su participación activa. En el caso de los sistemas «en tiempo real», la recogida de los datos biométricos, la comparación y la identificación se producen de manera instantánea, casi instantánea o, en cualquier caso, sin una importante demora. En este sentido, no debe existir la posibilidad de eludir las normas contempladas en el presente Reglamento en relación con el uso «en tiempo real» de los sistemas de IA de que se trate generando demoras mínimas. Los sistemas «en tiempo real» implican el uso de materiales «en directo» o «casi en directo», como grabaciones de vídeo, generados por una cámara u otro dispositivo con funciones similares. En cambio, en los sistemas «en diferido» ya se han recabado los datos biométricos y la comparación e identificación se producen con una importante demora. A tal fin se utilizan materiales, como imágenes o grabaciones de vídeo captadas por cámaras de televisión en circuito cerrado o dispositivos privados, generados con anterioridad a la utilización del sistema en relación con las personas físicas afectadas.

Pojem „systém diaľkovej biometrickej identifikácie“ uvedený v tomto nariadení by sa mal vymedziť funkčne ako systém AI určený na identifikáciu fyzických osôb bez ich aktívneho zapojenia, zvyčajne na diaľku, porovnávaním biometrických údajov osoby s biometrickými údajmi obsiahnutými v referenčnej databáze, a to bez ohľadu na konkrétne použité technológie, procesy alebo typy biometrických údajov. Takéto systémy diaľkovej biometrickej identifikácie sa zvyčajne používajú na vnímanie viacerých osôb alebo ich správania súčasne, a to s cieľom výrazne uľahčiť identifikáciu fyzických osôb bez ich aktívneho zapojenia. To nezahŕňa systémy AI určené na biometrické overenie zahŕňajúce autentifikáciu, ktorého jediným účelom je potvrdiť, že konkrétna fyzická osoba je tou osobou, o ktorej tvrdí, že ňou je, a potvrdiť totožnosť fyzickej osoby výlučne na účely prístupu k službe, odomknutia zariadenia alebo získania bezpečnostného prístupu do priestorov. Toto vylúčenie je odôvodnené skutočnosťou, že takéto systémy majú pravdepodobne malý vplyv na základné práva fyzických osôb v porovnaní so systémami diaľkovej biometrickej identifikácie, ktoré sa môžu použiť na spracúvanie biometrických údajov veľkého počtu osôb bez ich aktívneho zapojenia. V prípade systémov „v reálnom čase“ prebieha zachytávanie biometrických údajov, ich porovnávanie a identifikácia okamžite, takmer okamžite alebo v každom prípade bez výrazného časového odstupu. V tejto súvislosti by nemal existovať priestor na obchádzanie pravidiel tohto nariadenia o používaní predmetných systémov AI „v reálnom čase“ tým, že sa zavedú malé časové odstupy. Systémy „v reálnom čase“ zahŕňajú používanie materiálu „naživo“ alebo „s malým časovým posunom“, ako sú napríklad videozáznamy, generovaného kamerou alebo iným zariadením s podobnými funkciami. Naopak, v prípade systémov „následnej“ identifikácie už boli biometrické údaje zachytené a porovnanie a identifikácia sa uskutočňujú až s výrazným časovým odstupom. Ide o materiály, ako sú fotografie alebo videozáznamy generované kamerami priemyselnej televízie alebo súkromnými zariadeniami, ktoré boli vytvorené pred použitím tohto systému vo vzťahu k dotknutým fyzickým osobám.