Recital 33

The use of those systems for the purpose of law enforcement should therefore be prohibited, except in exhaustively listed and narrowly defined situations, where the use is strictly necessary to achieve a substantial public interest, the importance of which outweighs the risks. Those situations involve the search for certain victims of crime including missing persons; certain threats to the life or to the physical safety of natural persons or of a terrorist attack; and the localisation or identification of perpetrators or suspects of the criminal offences listed in an annex to this Regulation, where those criminal offences are punishable in the Member State concerned by a custodial sentence or a detention order for a maximum period of at least four years and as they are defined in the law of that Member State. Such a threshold for the custodial sentence or detention order in accordance with national law contributes to ensuring that the offence should be serious enough to potentially justify the use of ‘real-time’ remote biometric identification systems. Moreover, the list of criminal offences provided in an annex to this Regulation is based on the 32 criminal offences listed in the Council Framework Decision 2002/584/JHA ¹⁸, taking into account that some of those offences are, in practice, likely to be more relevant than others, in that the recourse to ‘real-time’ remote biometric identification could, foreseeably, be necessary and proportionate to highly varying degrees for the practical pursuit of the localisation or identification of a perpetrator or suspect of the different criminal offences listed and having regard to the likely differences in the seriousness, probability and scale of the harm or possible negative consequences. An imminent threat to life or the physical safety of natural persons could also result from a serious disruption of critical infrastructure, as defined in Article 2, point (4) of Directive (EU) 2022/2557 of the European Parliament and of the Council ¹⁹, where the disruption or destruction of such critical infrastructure would result in an imminent threat to life or the physical safety of a person, including through serious harm to the provision of basic supplies to the population or to the exercise of the core function of the State. In addition, this Regulation should preserve the ability for law enforcement, border control, immigration or asylum authorities to carry out identity checks in the presence of the person concerned in accordance with the conditions set out in Union and national law for such checks. In particular, law enforcement, border control, immigration or asylum authorities should be able to use information systems, in accordance with Union or national law, to identify persons who, during an identity check, either refuse to be identified or are unable to state or prove their identity, without being required by this Regulation to obtain prior authorisation. This could be, for example, a person involved in a crime, being unwilling, or unable due to an accident or a medical condition, to disclose their identity to law enforcement authorities.

Používanie týchto systémov na účely presadzovania práva by sa preto malo zakázať s výnimkou taxatívne vymenovaných a úzko vymedzených situácií, keď je toto použitie nevyhnutne potrebné na dosiahnutie významného verejného záujmu, ktorého význam prevažuje nad rizikami. Tieto situácie zahŕňajú pátranie po určitých obetiach trestných činov vrátane nezvestných osôb; určité ohrozenie života alebo fyzickej bezpečnosti fyzických osôb alebo hrozby teroristického útoku; a lokalizáciu alebo identifikáciu páchateľov trestných činov uvedených v prílohe k tomuto nariadeniu alebo osôb podozrivých zo spáchania týchto trestných činov, ak za tieto trestné činy možno v dotknutom členskom štáte uložiť trest odňatia slobody alebo ochranné opatrenie spojené s obmedzením osobnej slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky a podľa ich vymedzenia v práve tohto členského štátu. Takáto hranica trestu odňatia slobody alebo ochranného opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody v súlade s vnútroštátnym právom prispieva k zabezpečeniu toho, že daný trestný čin bude dostatočne závažný na to, aby sa ním dalo potenciálne odôvodniť použitie systémov diaľkovej biometrickej identifikácie „v reálnom čase“. Okrem toho zoznam trestných činov uvedený v prílohe k tomuto nariadeniu vychádza z 32 trestných činov uvedených v rámcovom rozhodnutí Rady 2002/584/SVV ¹⁸, pričom sa zohľadňuje skutočnosť, že niektoré z uvedených trestných činov sú v praxi pravdepodobne relevantnejšie ako iné v tom zmysle, že nevyhnutnosť a primeranosť použitia diaľkovej biometrickej identifikácie „v reálnom čase“ by mohli byť pravdepodobne veľmi rôznorodé jednak z hľadiska praktického vykonávania lokalizácie alebo identifikácie páchateľa jednotlivých uvedených trestných činov alebo osôb podozrivých z ich spáchania a jednak vzhľadom na pravdepodobné rozdiely v závažnosti, pravdepodobnosti a rozsahu spôsobenej ujmy alebo možných negatívnych dôsledkov. Bezprostredné ohrozenie života alebo fyzickej bezpečnosti fyzických osôb by mohlo vyplývať aj zo závažného narušenia kritickej infraštruktúry v zmysle vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 ¹⁹, ak by narušenie alebo zničenie takejto kritickej infraštruktúry viedlo k bezprostrednému ohrozeniu života alebo fyzickej bezpečnosti osoby, a to aj v dôsledku vážnej ujmy na poskytovaní základných dodávok pre obyvateľstvo alebo výkone základných funkcií štátu. Okrem toho by sa týmto nariadením mala zachovať možnosť orgánov presadzovania práva, kontroly hraníc, imigračných alebo azylových orgánov vykonávať kontroly totožnosti v prítomnosti dotknutej osoby v súlade s podmienkami stanovenými v práve Únie a vo vnútroštátnom práve pre takéto kontroly. Orgány presadzovania práva, kontroly hraníc, imigračné alebo azylové orgány by konkrétne mali mať možnosť využívať informačné systémy v súlade s právom Únie alebo vnútroštátnym právom na identifikáciu osôb, ktoré sa počas kontroly totožnosti buď odmietnu identifikovať, alebo nie sú schopné uviesť alebo preukázať svoju totožnosť, a to bez toho, aby sa podľa tohto nariadenia vyžadovalo získanie povolenia vopred. Môže ísť napríklad o osobu zapojenú do trestného činu, ktorá nie je ochotná alebo z dôvodu úrazu alebo zdravotného stavu nie je schopná uviesť svoju totožnosť orgánom presadzovania práva.