Recital 158

Union financial services law includes internal governance and risk-management rules and requirements which are applicable to regulated financial institutions in the course of provision of those services, including when they make use of AI systems. In order to ensure coherent application and enforcement of the obligations under this Regulation and relevant rules and requirements of the Union financial services legal acts, the competent authorities for the supervision and enforcement of those legal acts, in particular competent authorities as defined in Regulation (EU) No 575/2013 of the European Parliament and of the Council ⁴⁶ and Directives 2008/48/EC ⁴⁷, 2009/138/EC ⁴⁸, 2013/36/EU ⁴⁹, 2014/17/EU ⁵⁰ and (EU) 2016/97 ⁵¹ of the European Parliament and of the Council, should be designated, within their respective competences, as competent authorities for the purpose of supervising the implementation of this Regulation, including for market surveillance activities, as regards AI systems provided or used by regulated and supervised financial institutions unless Member States decide to designate another authority to fulfil these market surveillance tasks. Those competent authorities should have all powers under this Regulation and Regulation (EU) 2019/1020 to enforce the requirements and obligations of this Regulation, including powers to carry our ex post market surveillance activities that can be integrated, as appropriate, into their existing supervisory mechanisms and procedures under the relevant Union financial services law. It is appropriate to envisage that, when acting as market surveillance authorities under this Regulation, the national authorities responsible for the supervision of credit institutions regulated under Directive 2013/36/EU, which are participating in the Single Supervisory Mechanism established by Council Regulation (EU) No 1024/2013 ⁵², should report, without delay, to the European Central Bank any information identified in the course of their market surveillance activities that may be of potential interest for the European Central Bank’s prudential supervisory tasks as specified in that Regulation. To further enhance the consistency between this Regulation and the rules applicable to credit institutions regulated under Directive 2013/36/EU, it is also appropriate to integrate some of the providers’ procedural obligations in relation to risk management, post marketing monitoring and documentation into the existing obligations and procedures under Directive 2013/36/EU. In order to avoid overlaps, limited derogations should also be envisaged in relation to the quality management system of providers and the monitoring obligation placed on deployers of high-risk AI systems to the extent that these apply to credit institutions regulated by Directive 2013/36/EU. The same regime should apply to insurance and re-insurance undertakings and insurance holding companies under Directive 2009/138/EC and the insurance intermediaries under Directive (EU) 2016/97 and other types of financial institutions subject to requirements regarding internal governance, arrangements or processes established pursuant to the relevant Union financial services law to ensure consistency and equal treatment in the financial sector.

Právne predpisy Únie týkajúce sa finančných služieb zahŕňajú pravidlá a požiadavky vnútornej správy a riadenia a riadenia rizík, ktoré sa vzťahujú na regulované finančné inštitúcie počas poskytovania týchto služieb vrátane prípadov, keď využívajú systémy AI. S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie a presadzovanie povinností podľa tohto nariadenia a príslušných pravidiel a požiadaviek právnych aktov Únie v oblasti finančných služieb by mali byť príslušné orgány pre dohľad nad uvedenými právnymi aktmi a za ich presadzovanie, najmä príslušné orgány v zmysle vymedzenia v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 ⁴⁶, smerniciach Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES ⁴⁷, 2009/138/ES ⁴⁸, (EÚ) 2013/36/EÚ ⁴⁹, 2014/17/EÚ ⁵⁰ a (EÚ) 2016/97 ⁵¹ určené v rámci svojich príslušných právomocí za príslušné orgány na účely dohľadu nad vykonávaním tohto nariadenia vrátane činností dohľadu nad trhom, pokiaľ ide o systémy AI, poskytované alebo používané regulovanými finančnými inštitúciami podliehajúcimi dohľadu, pokiaľ členské štáty nerozhodnú o určení iného orgánu na plnenie týchto úloh dohľadu nad trhom. Tieto príslušné orgány by mali mať všetky právomoci podľa tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) 2019/1020 na presadzovanie požiadaviek a povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia vrátane právomocí vykonávať ex post činnosti dohľadu nad trhom, ktoré možno podľa potreby začleniť do ich existujúcich mechanizmov a postupov dohľadu podľa príslušných právnych predpisov Únie v oblasti finančných služieb. Je vhodné stanoviť, že keď vnútroštátne orgány zodpovedné za dohľad nad úverovými inštitúciami regulovanými podľa smernice 2013/36/EÚ, ktoré sa zúčastňujú na jednotnom mechanizme dohľadu zriadenom nariadením Rady (EÚ) č. 1024/2013 ⁵², konajú ako orgány dohľadu nad trhom podľa tohto nariadenia, mali by Európskej centrálnej banke bezodkladne oznamovať všetky informácie identifikované v priebehu svojich činností dohľadu nad trhom, ktoré môžu byť potenciálne zaujímavé pre úlohy Európskej centrálnej banky v oblasti prudenciálneho dohľadu, ako sa uvádza v uvedenom nariadení. Na účely ďalšieho zvýšenia jednotnosti medzi týmto nariadením a pravidlami platnými pre úverové inštitúcie regulované podľa smernice 2013/36/EÚ, je tiež vhodné integrovať niektoré procesné povinnosti poskytovateľov, pokiaľ ide o riadenie rizika, monitorovanie po uvedení na trh a dokumentáciu, do existujúcich povinností a postupov podľa smernice 2013/36/EÚ. Na zabránenie prekrývaniu by sa mali zvážiť aj obmedzené výnimky v súvislosti so systémom riadenia kvality poskytovateľov a s povinnosťou monitorovania uloženou subjektom nasadzujúcim vysokorizikové systémy AI, pokiaľ sa vzťahujú na úverové inštitúcie regulované smernicou 2013/36/EÚ. Rovnaký režim by sa mal uplatňovať na poisťovne a zaisťovne a holdingové poisťovne podľa smernice 2009/138/ES a sprostredkovateľov poistenia podľa smernice (EÚ) 2016/97 a ďalšie typy finančných inštitúcií, na ktoré sa vzťahujú požiadavky týkajúce sa vnútornej správy a riadenia, dojednaní alebo postupov podľa relevantného práva Únie v oblasti finančných služieb, s cieľom zaistiť jednotnosť a rovnaké zaobchádzanie vo finančnom sektore.